Aj by sme sa radovali, že sa z vlády podarilo odstrániť šialeného sektára ťahajúceho sekulárny štát smerom ku farskej republike, keby sa ďalší sektár s infantilnými predstavami o riadení duchom svätým nestal rovno premiérom. Takže sa namiesto slušných a rozumných ľudí radujú Záborské, Kuffovia a ku gratulácii sa určite pridávajú aj Kotlebovci a spol.
V rovnaký deň, ako prezidentka prijala demisiu Igora Matoviča, sa stretla aj s Petrou Vlhovou.
Niežeby tento štát v rukách OĽaNO v iných oblastiach fungoval nejako zvlášť dobre, ale teda personálna politika výberu kompetentných osôb na najvyššie miesta štátnej správy je, ešte aj v rámci obvyklého marazmu dosadzovania podržtašiek a sektárskych diletantov, výnimočná.
Keby bol Igor Matovič únosca, tak by uniesol obeť, požiadal o výkupné, dostal výkupné a to by ho tak strašne zaskočilo, že by vrátil výkupné, prepustil obeť, verejne odpustil policajtom a tváril sa, že sa nič z toho nestalo.
Je len veľmi málo prirovnaní schopných vysvetliť správanie Igora Matoviča, ktoré by neboli nepríčetne vulgárne. Toto je jedno z nich.
V marci už bolo tých prúserov až sabotáží toľko, že Matovič ako premiér musel jednoducho skončiť. Ale keďže krehké ego zlého narcistného psychopata by naozajstný zaslúžený koniec neunieslo, vytrucoval si post ministra fianncií, aby mohol pokračovať vo svojom infantilnom diletantstve. Bolo to mimoriadne smiešne samé o sebe, ale jeho podržtaškovia nad to ešte aj drístali o štátnickom geste.
--------
Pôvodný text z marca 2021:
Ťažko povedať či je smiešnejšia Matovičova predstava o vyvodzovaní osobnej zodpovednosti, alebo beznádejní servilní tragédi ako Heger a Šeliga, ktorí ho po tom všetkom ešte aj chvália za úžasné štátnicke gesto.
Keďže šišipremiér očividne nerozdýchal fakt, že všetky jeho požiadavky boli splnené a on teraz musí splniť svoj sľub a odstúpiť, začali jeho mimoni šíriť myšlienku, že jeho demisia sa nedá uskutočniť, pretože by vraj viedla k bezvládiu.
Matovičova premyslená politika obklopovania sa výhradne ľuďmi ešte neschopnejšími od neho (čo inak vôbec nie je ľahké) v poslednej dobe naberá šialené tempo.
Jediným úspechom v politickej kariére Igora ZPH Matoviča je, že sa mu bez jediného dotiahnutého prípadu ním odhalenej korupcie podarilo uštrikovať si povesť bojovníka s ňou. Teraz chce desať rokov prázdneho šaškovania a čistého narcisizmu povýšiť na vicepremiérsku funkciu.
Nedávny test ďalším kotlebovským návrhom ústavného zákona ukázal, že od Šofranko, cez Záborskú až po Kollára máme parlament taký naplnený klérofašistami, aký sme ho nemali od čias, čo sa Tiso zahompáľal.
Mnohokrát stihli členovia koalície a ich podržtaškovia za posledné mesiace napísať plamenný status v duchu, že nie je čas na politikárčenie a teraz treba spoločne zabrať pre Slovensko. Tak ich reálne činy, nie tieto rečičky určené idiotom, nás doviedli do situácie, keď je uprostred zásadnej krízy komplexne paralyzované vedenie štátu. Ďakujeme, vy narcistné hovadá!
Odpornému, zákernému, rozmaznanému decku sa stala najhoršia vec živote. Dostalo všetko, po čom zatúžilo. A teraz mu neostáva nič iné, len splniť svoj vydieračský sľub.
Každá kultúra má svoje strašidelné príbehy plné zdanlivo nevinných avšak mimoriadne zlovestných znamení. Toto je z tej našej.
Nie je to až tak dávno, čo Igor Matovič fanfarónsky roztruboval, že on premiérom nikdy byť nechcel a ani už nebude chcieť byť. Znie to síce veľmi nepravdepodobne, ale žeby klamal?
Keď nevieš ani za rok prísť s funkčným riešením ako prinútiť ľudí po návrate zo zahraničia ostať v karanténe, tak to od stola vyriešiš zákazom dovoleniek, ktorý, na rozdiel od karantény po návrate, absolútne nemáš šancu okontrolovať, ale prezentuješ to ako riešenie a ešte sa aj tešíš, ako si tradičnú ľudovú závisť podojil vo svoj prospech.
ZPH včera, po týždni nádherného mlčania, prišiel so svojou predstavou kapitulácie. Rečnil dlho, naklamal veľa a naškodil ešte viac, takže aby ste sa v tom vyznali a nemuseli to jeho chucpe prechádzať celé, tu som to pre vás zhrnul.
Facka občanom v podobe absolútne nekontrolovateľného/neúčinného/zbytočného zákazu dovoleniek v zahraničí je sprevádzaná ešte aj ironickou urážkou. Zákaz totiž má pripraviť oficiálny ambasádor britskej mutácie, ktorý sem nákazu, s láskavým dovolením hlavného hygienika, zavliekol už minimálne dvakrát, z toho raz pravdepodobne osobne nakazil polku vlády.
Vláda, ktorá ani za rok nedokázala aspoň len okopírovať funkčný systém karantény, pristupuje k právne spornému, prakticky nekontrolovateľnému a nádherne totalitnému populistickému riešeniu. Nikto nebude chodiť na dovolenky, lebo keď si raz občanom letničiarskej pasce, tak máš v nej trpieť spolu s ostatnými požehnanými.
